V prístave GLS sa posádka lode 1.Elitná stretáva triezva. Zapamätajte si tento fakt, v priebehu zápisov sa bude meniť rýchlosťou pristávania ruského raketoplánu. Všetci, ktorí nazbierali odvahu vydať sa na túto beznádejnú cestu sa nalodili na palubu. Pár mesiacov pred vyplávaním lode utrpel značné škody na psychickom zdraví kapitán Braňo Ondrej (no niektorí hovorili, že je jednoducho prijebaný), a tak posádka prišla o značnú zásobu robotníckych kačiek, keďže kapitán ostal v jeho domovských prístavoch DNV. A tak liehová loď vyplávala. Hrdinský náčelník Lozi vztýčil vlajku a poslal prvých námorníkov dpc. Tí, povzbudení týmto vyznamenaním, tešili sa na cieľ cesty ešte viac. Spievali námornícke pesničky, kontrolovali stavy liehových zásob a funkčnosť lodného komína. Cesta bola plná strastí, ako napríklad túžba podplukovníčky Baji po úľave pre svoj močový mechúr. Na lodi bolo síce zariadenie na toto určené, no súdružke nebolo ľudsky sympatické, a tak jeho vcelku lacné služby nevyužila. „Škoda...“ povedal si hajzel. Na palube sa našlo palivo do lodného komína. Prepašoval ho cez colné kontroly šaman lode Joži, familiárne nazývaný Jóžin, Feri či Pali. Časť posádky, ktorej palivo ukázal, jasala radosťou ako pionieri na socialistickej hudobnej estráde a pri najbližšom ostrove priložila do kotla. A loď sa opäť pohla. Zanechala za sebou len mrak z kotolného paliva. Cieľ plavby sa blížil. Časť posádky si krátila čas počítaním do 70, iní dospávali koniec roku práve minulého, ktorý strávili vo všetkej počestnosti, triezvosti a pri plnom vedomí pri teple rodinného krbu, no a zvyšok rátal finančný stav svojich kont a naivne sa domnieval, že si snáď niečo privezie domov. Naivné bolo vlastne i domnievať sa, že nejaký návrat domov bude, tobôž už po vlastných nohách. Posádka uzrela svetlá osady a maják. Prepuklo nadšenie a loďou sa ozývali výkriky „Zeeeeeeeeeeeeeeem!!!“ alebo „Už je to tu...“ Posledný výkrik nebol tak celkom presný, keďže ono to tam bolo už vtedy, keď posádka nastupovala na loď. Teda liehová/ý vôňa/smrad (doplňte si podľa svojho gusta) tyčka pred vchodom ani potuchlina v osade neboli tak celkom výsledky snaženia sa námorníkov z 1.Elitnej. za povšimnutie stojí aj fakt, že spolu s loďou týchto hrdinov, úžasných ľudí a abstinentov vyplávali i ďalšie dve s posádkami značne mladšími a značne menej skazenými. Tak sa všetci námorníci nasťahovali do svojich prechodných domovov. Na to im mala slúžiť časť osady označená ako chatky 302 – 305. Do čísla 301 sa nasťahovala kontrola mravnostná, termity a komáre. 302 bola obsadená skupinou odvážnych námorníčok, ktoré neváhali pre dobro celej výpravy obetovať i svoj voľný čas počas noci. 303 patrila námorníčkam, ktoré svoj voľný, možnože aj nočný čas obetovali iným posádkam. 304 neobetovali svoj čas nikomu, teda aspoň pokiaľ je análom a iným častiam tela lode 1.Elitná známe. 305 bola obývaná slávnou to skupinou námorníkov, ktorí boli ochotní obetovať svoj voľný čas liehu, tabaku a obyvateľkám chatky 302 taktiež bez mihnutia oka a navyše tu bývala i partia bytostí nadpozemských a mimozemských, ľudovo nazývaných drnkači. V priestoroch, kde mala byť chatka 306 bol rozložený lodný komín a pľuvance. Počas pobytu boli obyvatelia chatiek 302 a 305 odsúdení verejnou mienkou nadpolovičnej väčšiny obyvateľstva a ocitli sa na okraji spoločnosti. Tu sa nachádzajú prvopočiatky opozičného hnutia Elitárov... Výskum a prieskum jednotlivých chát bol ukončený prvé návštevy absolvované. Takisto aj padli prvé zásoby paliva do komína a, čo je hlavné, historicky prvý krát zazneli v chatke 305 tóny slávneho to skladateľa svetového mena Robka Kazíka, ktorý sa stáva idolom študujúcej mládeže. Každodenné modlitby k jeho fúzom sa stali samozrejmosťou. Silne alkoholická nálada je podporovaná nemenej alkoholickými textami skupín Kabát, Kmeťoband či Gypsy Kings. Pobyt naberá na intenzite liehových výparov podvečer a v noci, keď nátlak túžby po veselosti nevydržalo osadenstvo 302, v „úplne triezvom“ stave prichádza do dokov 305, kde sú, poľutovaniahodná to udalosť, všetci cakom prásk triezvi. Partia drnkačov drnká karty odušu, partia zvyšná sa snaží sfetovať z výparov osadníčok 302. Po tomto, žiaľ neúspešnom pokuse, okolo druhej hodiny po začiatku druhého dňa odchádzajú námorníčky sexuálne aj citovo neuspokojené späť do svojich kajút. Tento deň, aj keď určil trend vývoja tých ďalších, je osadenstvom radšej opomínaný, nakoľko neboli všetci v akurátnej nálade na oslavu a navyše sa do ríše mŕtvych odobrali traja hrdinní členovia výpravy: Fernet, Peach vodka a pivo Šariš.

Pokračovať na druhý deň